Pozorovateľ diskusných fór, vyhlásení politikov či historických debát si isto všimol, že téma Poľska a jeho politík, je často diskutovanou témou. Nejde pritom o prekvapujúce zistenie. Poľsko je našim susedom, kultúrne aj jazykovo blízkym štátom a regionálnou silou v rámci strednej Európy. O historických kontaktoch nehovoriac. Vzťah Slovenska k Poľsku je premenlivý. Slovák, ktorý bol priaznivcom jeho politiky včera, môže byť jeho veľkým kritikom dnes. Je normálne očakávať, že so žiadnym štátom sa nezhodneme vždy a na všetkom, pozorujeme však, že Poľsko je uvádzané ako príkladný alebo horší štát podľa potreby rôznymi politickými predstaviteľmi a ich fanúšikmi. Poľsko si nemôže byť isté, či široké spektrum politikov zo Slovenska bude stotožnené aj naďalej spolupracovať v rámci Vyšehradskej štvorky alebo v otázkach bezpečnosti tak, ako si to predstavuje.
Napriek priateľským prejavom slovenských politikov zo stretnutí s predstaviteľmi Poľska je naivné si myslieť, že rôzne politické prúdy Slovenska vnímajú Poľsko ako iba zásadného spojenca. To sa odzrkadľuje aj na náladách spoločnosti, ktoré môžeme odčítať z diskusných fór. Napríklad súčasné vedenie ministerstva zahraničných veci, strany SaS či Progresívne Slovensko a pod. sa vo vzťahoch Poľska a Ruska postavia rázne vždy na stranu Poľska. Ak napríklad Poľsko požiada Európsku úniu o vznik či predĺženie sankcií voči Rusku, dotyční aktéri sú jasne za. Stranám ako ĽSNS alebo Republika naopak takýto postoj Poľska prekáža a priaznivci daných strán považujú Poľsko za sluhu USA. Iný postoj už ale jednotlivé tábory zaujmú v otázke vnútornej politiky Poľska. Doslova si vymenia pozície silnej podpory alebo odporu voči Poľsku. Liberálna časť politického spektra odmieta užšiu spoluprácu či podporu Poľska na európskej úrovni pre jeho súdne reformy, rezervovaný postoj k právam LGBT komunity, silný vplyv súčasnej poľskej vlády v štátnej televízii a pod. Naopak nacionalisti plus niektorí konzervatívci Poľsko chvália za to, že sa vie vzoprieť tzv. diktátu Bruselu- rozhodnutie ústavného súdu, že poľské právo má prednosť pred právom EÚ a chráni si vlastné hranice pred náporom migrantov, pro life postoj v otázke interrupcií. Na konci dňa je ale úplne jedno, či v Poľsku vládne Kaczyński alebo Tusk.
Je prakticky nemožné vyslať Poľsku jednoznačný signál nášho spojenectva voči nemu tak, ako sme toho schopní v prípade Česka alebo Srbska. Reči o postavení sa za Poľsko či o slovanskej vzájomnosti sa míňajú účinkom jednotlivými činmi a ich následným dementovaním jedným alebo druhým politickým a názorovým táborom.